The Turtle

 

 

Základ ich potravy tvoria trávy, púpava, skorocel, ďatelina, suché byliny, bodliaky, kaktusy a vo všeobecnosti všetko rastlinstvo, ktoré v tejto oblasti rastie. Pre každý druh korytnačky je pritom najvhodnejšia potrava z oblasti, v ktorej sa vykytuje - t.j. korytnačky zelenkasté majú stravu pestrejšiu doplnenú aj o ovocie nakoľko sú z prímorských obastí bohatých aj na rôzne druhy rastlín, korytnačky leopardie sú zase sôr zvyknuté na chudobnú potravuu vo forme tráv, suchých tráv a sena, korytnačky hviezdicové sú z veľmi horúceho podnebia a sú teda prispôsobené konzumácii prevažne suchých tráv a sena. Je veľmi nevhodné kŕmiť korytnačky živočíšnymi produktami - mliekom nasiaknute piškóty, mäso, tvaroh, napriek tomu, že to mnohé zbožňujú - majú nevhodný pomer vápniku ku fosforu a majú nábeh na smrteľne nebezpečnú chorobu s názvom rachitída - mäknutie panciera. Rachitída vzniká jednoduchým spôsobom : korytnačí organizmus potrebuje mať v strave obsiahnutý určitý pomer vápnika ku fosforu, a to 2:1. V prípade, že má potrava iné zloženie a vápniku je nedostatok, organizmus korytnačky to vyrieši takým spôsobom, že si vápnik vezme zo zásob - kostí a panciera. Preto sa rachitída volá aj odvápňovanie panciera, ktorý v pokročilom štádiu už mäkne a keď sa včas a hlavne správne nezasiahne, korytnačka uhynie bolestnou smrťou. Ľudská alternatíva tejto choroby je osteoporóza. Konzumácia mäsa je ale vhodná pre druh korytnačka uhoľná, nakoľko prijíma rovnako dobre živočíšnu potravu ako rastlinnú.

Pri chove korytnačiek vonku - t.j. na záhrade ale aspoň vo vonkajšom výbehu niekde na balkóne je otázka potravy od jari do jesene vyriešená - všetky najvhodnejšie rastliny sú v prírode. Vyslovene doplnkové potraviny - slúžiace výhradne ako spestrenie jedálnička sa môže používať kúsok ovocia či zeleniny. Čo sa týka častosti neodporúčam častejšie ako raz za dva-tri týždne malý kúsok. V prípade že korytnačka z nejakých dôvodov (a skutočne by mali byť vážne - slabý zdravotný stav či mladé jedince) cez zimu nebude zimovať, môže sa kŕmiť zeleninou - konkrétne je výborná čínska kapusta, rímsky šalát a kučeravý šalát. Táto zelenina sa môže skrmovať aj cez leto, má vhodné zloženie, rovnako ak sú na to priestorové kapacity môžete si lúčnu zmes - trávu, púpavu, ďatelinu a skorocel buď nasušiť ale ju dať zamraziť do chladničky.

Názory na množstvo potravy sa značne líšia, jeden názor je, že korytnačka musí mať vždy k dispozícii potravu, druhý názor je, že netreba prekrmovať, lebo v prírode kvalitnej potravy (čerstvá tráva, púpava, ďatelina) tiež nemajú dostatok a v prípade prekrmovania nutrične hodnotnou stravou môže korytnačka rýchlo rásť a budú sa jej na pancieri tvoriť vystúpené hrboly prezývané "pyramídy" pre ich veľmi podobný tvar. Pancier zdravej korytnačky je hladký a bez hrboľov. Ja v tomto smere volím zlatú strednú cestu. U druhu korytnačka hviezdicová naopak pyramídy nie sú problém, tak či tak je vhodnejšie korytnačku hviezdicovú kŕmiť nutrične málo výživnou potravou aby zbytočne rýchlo nerástla. Korytnačky sú schopné skonzumovať obrovské množstvo potravy, pričom jej energetickú hodnotu málokedy plne zužitkujú, preto kŕmim v primeraných dávkach - cca menšia hrsť pre dospelé zviera na deň, pričom jeden deň v týždni žrať nedostanú kvôli prečisteniu tráviaceho traktu. Výskum korytnačiek potvrdil, že vo voľnej prírode stačí dospelej korytnačke 1 veľký púpavový list na 3 dni. Nestotožňujem sa úplne s týmto názorom, tento údaj považujem za hodnotu, pri ktorej ešte korytnačka prežije, ale prospievať jej to určite nebude a to z dvoch dôvodov - stepi z ktorých pochádzajú sú rozsiahle trávnaté porasty ktoré korytnačky stepné neustále spásajú a druhý dôvod je ten, že rastlinná potrava je na energiu značne chudobná oproti živočíšnej strave a preto rastlinnej stravy musia korytnačky stráviť viac aby mali dostatok energie. Niekedy si korytnačky rady pochutia na tzv. "prirodzených bielkovinách" konzumáciou nájdenej dážďovky, slimáka, prípadne náhodne skonzumovaním rôzneho malého hmyzu v potrave - napríklad v kvete púpavy. Osobne čo sa týka prípadného znečistenia potravy - púpava či tráva od psieho moču - nerobím si z toho ťažkú hlavu a nepodávam korytnačkám sterilnú potravu - v prírode sa totiž sem-tam živia aj výkalmi iných zvierat takže potravu len zbežne opláchnem a podávam bez prehnaných "procedúr".

Korytnačky stepné pijú veľmi málo vody, takmer vôbec, ale aj tak je potrebné mať ju v teráriu k dispozícii, z nedostatku vody môžu začať korytnačke zlyhávať obličky čo vedie k neodkladnému úhynu. Ostatné druhy korytnačiek potrebujú vody oveľa viac ako stepné. Ak je moč korytnačky veľmi hustý, treba zvýšiť pozornosť a radšej ísť na rozbor krvi, aby sa včas zistilo, či obličky pracujú správne. Močové kamene sú totiž u korytnačiek bežné ako u ľudí, na ich vzniku sa môže podieľať aj pobyt na studenej zemi, taktiež môžu zapríčiniť úhyn korytnačky. Zdravý moč má farbu od priesvitnej cez bielu, oranžovú až po ružovo-červenú.

 

 

Korytnačky stepné sú charakteristické svojou hrabavosťou - dokážu sa zahrabať až 1 meter hlboko do pôdy, často krát ich treba doslova vyhrabávať keď sa niekoľko dní neprídu nažrať - v pôde je v určitej hĺbke pomerne stála teplota a preto necítia, kedy sa oteplí cez deň a prespia zahrabané aj niekoľko dní, bez problémov aj v kolmej polohe dolu hlavou :) U ostatných druhov kroytnačiek hrabavosť nie je až taká silne vyvinutá.

Výbava v teráriu by mala čo najviac pripomínať prírodné prostredie, ja osobne ako podstieľku používam štandardnú zeminu zmiešanú s pieskom - oboje získané z prírody, nie kúpené v záhradkárstve, lebo tam majú zeminu hnojenú, čo korytnačkám nevyhovuje. Zeminu premiešavam s pieskom v pomere 1:1 a korytnačky majú vytvorený prirodzený a aj kvalitatívne hodnotný substrát, pričom sa výborne aj čistí. Znečistený substrát nasiahne a zhrudkovatie podobne ako podstielka pre mačky, ľahko sa dá naložiť na lopatku a odstrániť bez toho, že by bol znečistený celý substrát.

Na jednej strane terária mám umiestnený čistý piesok bez zeminy, nad ktorým mám vo výške zhruba 20 cm umiestnenú výhrevnú žiarovku s UVA a UVB žiarením, druhá polovička terária je vybavená kopou sena a vlhkými hoblinami na malej ploche, kde sa zahrabávajú na spánok. Hobliny je potrebné vlhčiť z toho dôvodu, lebo v prírode si korytnačky hrabajú nory a v nich sa drží ideálna vlhkosť na správny rast panciera, pričom v suchých pilinách sa pancier nevyvinie správne a môžu sa na ňom tvoriť hrboly či pyramídy.

Výhrevná lampa sa dá za cca 7 EUR zohnať v ktoromkoľvek dobrom chovateľskom obchode a je nevyhnutná pre správny vývoj a rast panciera aj kostí, pretože dodáva teplo a nahrádza slnečné svetlo. Výbeh vonku napríklad na záhrade je pre korytnačky oveľa lepší, majú prirodzené prostredie aj slniečko a lampu nepotrebujú.

Musia mať ale výbeh dostatočne do hĺbky zabezpečený aby sa nemohli podhrabať.

 

 

Táto sekcia sa netýka afrických korytnačiek druhu geochelone, na zimovanie nie sú prispôsobené nakoľko v tropických krajinách zima neexistuje.

Zimovanie je pre európske korytnačky rovnako potrebné ako pre človeka oddych a spánok. Keď teploty poklesnú pod 15 stupňov, korytnačky začínajú upadať do polospánku, prijímajú menej potravy a aj niekoľko dní vkuse prespia. Na zimovanie korytnačku treba pripraviť, táto príprava trvá zhruba mesiac. Každý deň ju treba kúpať v teplej vode aby sa úplne vyprázdnila, keby mala plné črevá hrozí jej infekcia a smrť. Postupne znižujeme dobu svietenia a teplotu v teráriu, pri teplote nižšej ako 10 stupňov už korytnačka zaspáva zimným spánkom. Zimuje sa najlepšie v zmesi pilín s kokosovým vláknom v krabici. Piliny majú výbornú tepelnú izoláciu, pričom navrch dávam ešte seno s podobnými izolačnými vlastnosťami. Ked príde jar a teploty vystúpia nad 10 stupňov, môžeme korytnačku odzimovať, teplotu pomaličky zvyšujeme, kým sa zviera neprebudí a len pozvoľna jej svietime čoraz viac, aby sa stihla teplote prispôsobiť, inak by jej hrozilo prehriatie a infarkt. Oveľa jednoduchšie sa zimuje, keď je korytnačka od jari až do jesene umiestnené vo vonkajšou výbehu alebo aspoň v ohrádke na balkóne, lebo prirodzene reaguje na zmeny počasia a teplôt a zimovanie prichádza pozvoľne, vtedy ju stačí kúpavať - pozor, teploty vonku sú v októbri cca 15  stupňov cez deň, teplota vody je asi 25-30 stupňov, preto sa korytnačka hneď zvonka nemôže vložiť do teplej vody aby nedostala teplotný šok, treba ju nechať chvíľu sa otepliť v byte, až následne do vody, taktiež po kúpaní musí najprv dobre vyschnúť, až potom môže ísť naspäť von.

 

 

Prvé obdobie párenia u európskych korytnačiek nastáva po odzimovaní.

Samce su charakteristické pri párení svojou agresivitou voči iným samcom ale aj samiciam, môže dôjsť až ku krvavým pohryznutiam. Pri chove v záhrade a plánovaní odchovu je potrebné umiestniť na juhovýchodnú stranu mierne navýšený kopček sypkejšej ľahšie tvarovateľnej hliny, kam korytnačky rady znášajú. Zvyčajne sa znášať vracajú na rovnaké miesto, občas korytnačka spraví tzv. "skúšobný vrt" - vyhrabe jamku a prázdnu ju zahrabe. Pri znáške je najvhodnejšie keby mala korytnačka kľud, pokiaľ je to možné tak počas doby znášania - cca 45 minút zabezpečiť aby nebola rušená ostatnými korytnačkami hlavne páreniachtivými samcami. 

Párenie nastáva teda okolo marca až apríla, o cca 2-4 týždne v závislosti od počasia a teplôt samičky znášajú 1-5 vajíčok u stepných korytnačiek, u zelenkastých cca 8 vajíčok, korytnačka žltohnedá 10, korytnačka žltočierna 10, leopardia 12, hviezdicová 3. Druhé obdobie párenia nastáva na jeseň podľa rôznych článkov, ale moja osobná skúsenosť je taká, že obdobie párenia nastáva na jar, trvá aj celé leto ale akonáhla začajú teploty klesať, aktivita samcov ustáva.

Vajíčka sa liahnu v inkubátore, sú známe ale aj prípady, kedy chovateľ o znáške nevedel a mláďatká jedného dňa samé vyliezli spod zeme, ale je to skôr veľmi ojedinelý prípad, pretože naše podnebie je dosť studené na prirodzený odchov. V oboch prípadoch nájdených mláďať ale išlo o korytnačku zelenkastú, ktorá je na odchov najmenej náročná a podarilo sa odchovať mláďatá aj pomerne neskúseným chovateľom.

Inukbátor sa dá ľahko vyrobiť aj doma, je to nádrž - napríklad akvárium - vybavená výhrevnou špirálou aby sa tam udržiavala stála teplota, miskou s pieskom, kde sú naukladané znesené vajíčka a okolo misky je do výšky cca 3 cm voda pre udržanie stálej vlhkosti.

Či sú vajíčka oplodnené sa dá zistiť až zhruba 20ty deň, pri presvietení vidno vo vajíčku pokiaľ bolo oplodnené čiernu bodku, ktorá zobrazuje zárodok, ak nie, vajíčko má rovnakú farbu na všetkých miestach presvietenia. Taktiež sa na vajíčku tvorí biely fliačik, ktorý sa rýchlo rozlieva na vajíčko, až kým nie je povrch celého vajíčka žiarivo biely oproti pôvodnej tmavobielej, až bledosivej farby.

Či samička znášala alebo je vajíčko oplodnené nezistíme podľa váhy, moja samica napriek 22 gramovému vajíčku po znáške nevážila menej ani o gram.

Doba inkubácie je u jednotlivých druhov rôzna, u stepných je to 60-75 dní, zelenkasté 50-71 dní, žltohnedé 50-80 dní, žltočierne 55-75 dní, leopardie 110-150 dní a hviezdicové 150-220 dní. Teplota aj vlhkosť pritom musí byť bez rozdielu druhu 90-95% pri 27-32 stupňoch.

Po vyliahnutí treba mladé korytnačky umiestniť podľa niektorých názorov do mokrých pilín, lebo sú ešte veľmi krehké, malinké a v pilinách musia byť aj kvôli tomu, aby sa im do postupne sa zmenšujúceho žĺtkového vaku nezaniesla infekcia. Moja osobná skúsenosť je taká, že aj hobliny sú na prípadný väčší žĺtkový vak pomerne ostré a svoje čerstvo vyliahnuté mláďa som nechala v inkubátore v osobitnej plastovej krabičke, v ktorej som mala uvarený a už na okolitú teplotu vody vychladený bylinkový rumančekový čaj kvôli jeho hojivým účinkom, ktorý bol zospodu zohrievaný teplotou vody v inkubátore, vak sa krásne po hodinách zaťahoval a korytnačka už na tretí deň samostatne prijímala potravu.